Po minulokeškovom záťahu na 65km sme sa tešili na kratšie prechádzkové tempo, ktoré nám bolo prisľúbené samotným Dachom. Šifry už máme nejaký ten piatok vylúštené až do konca a tak nezostalo nič iné ako vybrať termín a počasie. To sa nám v sobotu náramne podarilo.
Vyrážame smer Staré splavy v nádhernej hmle, cez ktorú toho moc nevidieť. Na mieste je to už lepšie a džímák ukazuje na nultú stage, ktorá už dlhšie nie je na mieste a tak nám boli poskytnuté súradnice stage1, aby sme mohli absolvovať cestu. A to bolo všetko, čo sme dostali. S absenciou hintu a T, ktorý je ku stage normálne uvedený sme sa vybrali na prvé skalky. Obliezali sme to tam snáď hodinu s lietajúcim GPS. Vzdali sme to a zavolali dachovi. Ten sa išiel pozrieť do svojho archívu na súradnice k 2, ale ja som medzitým krkolomne obliezol skalku a našiel pliešok s formičkou, ktorý nám bude udávať dnešnú cestu. Po následnom telefonáte sme teda boli uistený, že zvyšok cesty už bude v pohode.
Kráčame si teda po lesných cestách a zbierame huby, ktorých je tam jak po daždi (včera pršalo, asi preto). Odskakujeme si len pre jednotlivé stage tu 100 metrov, tam sto metrov. Narážame na prvú T5. Šlapeme na skalu a zhadzujem batoh s výbavou. Následné zlanenie je pohoda a prekvapivo rýchlo nachádzam stage. A to bolo posledný krát, kedy sme potrebovali lano(stačí 30m) a sedák. Ďalej je to už len urputné kráčanie a lezenie a plazenie a zliezanie a … no proste všetky možná ukony, pri ktorých som sa zapotil. Prevážna väčšina stagí sa nachádza pár metrov nad zemou, takže opatrnosť kam človek stúpa je na mieste. Ostatne z fotiek je to pekne vidieť, kde všade sa dá pri tejto výprave vyskytnúť. Pršalo nám len chvílu a následne slnko takmer všetko vysušilo a tak sa po skalkách a skalách lezie dobre. Striedame 3 turistické trasy a takisto aj neznačené cesty, po ktorých sa dobre šlape.
Na stage 8 a 9 odporúčam ďalším cestovateľom piknikovú pauzu. Neviem ako je to v tomto mieste s ohňom, ale je to ideálne miesto na grilovaciu prestávku. Pri čakaní na jedlo je možné si skrátiť čas lezením na skalnú vežičku, ktoré má len pár metrov. Od tejto pauzičky to je už len polovica cesty domov. Nachádzame dalšie stage, ktoré nás posúvajú bližšie a bližšie k autu. Ďalšie obliezanie skaliek, skál a plíženie sa pod prevismi.
V Balkanských roklinkách je krásne a keš je perfektná. Tu človek pocíti, čo to je D5/T5. Po 18 kilometroch túry a 10 hodinách strávených v lese sa partička dobrodruhov v zložení mimozakon, jaruska01, DannyC14 a džimáci dopotáca k autu a plná vyčerpania putuje domov.
Supr článek! Už se těším až se pustím do dalších Mayovkových dobrodružství :)!
Gratuluju k odlovu a tiše závidím 🙂 Na sérii Mayovek koukám po očku snad 2 roky, mám ji už téměř doluštěnou, ale na odlov prvních kousků u nás stejně asi dojde nejdřív v příštím roce. (pokud ta série samozřejmě vydrží)