Čo vám budem hovoriť. Po prečítaní článku od P.CH a Rybičky sme sa dozvedeli niečo nové o sérii, ktorá nie je až tak ďaleko od GZ ako by si človek pomyslel. Podstrčil som teda listing džimákovi a tomu hneď zažiarili oči, pretože sa jedná o jeho milovaného Foglara. Oddýchli sme si teda od Mayoviek a dachových krkolomných šifier a vrhli sa na niečo jednoduchšie. Po 2 dňoch pracovného nasadenia sme už mali kompletne pripravené listingy pre všetkých 6 Alvarézov, chýbajú už len Bonusové čisla. Jaruška s Dannym sa mi stratili na návšteve rodinky na Slovensku a tak som ako osamelý jazdec bez auta musel nahlodávať džimáka, aby zohnal povoz. Tomu zase držala povoz v zajatí manželka na chate a svetlo nám svitlo až vo štvrtok, kedy sa povoz objavil v MB. Vyrážame teda na miesto určené s vyhľadom na dobrodružstvo. Parkujeme pod Rotštejnom a vybavujú sa nám vzpomienky, ako sme tu strávili istý víkend počas teambuildingovej aktivity honby za pokladom.

Po výšlape k stage 1# 1 Alvarez / Rotštejn rýchlo určujeme finálku a berieme to tým horším príjemným terénom. Trošku ma zarazilo, že to bolo nejaké rýchle a tak sa presúvame pred jaskyňu Postojná, kde nás čaká numero 2. Samozrejmosťou je odlov tradičky nad průchodem s krásnymi výhľadmi a občerstvením sa v hospode na kopci.

# 2 Alvarez / Postojná nám vrátil spomienky na teambuilding, keď sme v tej navzdialenejšej jaskyni našli poklad v podobe čokolády plodov mora. Dnes nás ale čakala iná úloha. Plazením, krčením, hľadaním sme tu strávili dobrú pol hodinu až nám začalo byť zima. Dokonca sme do hľadania zapojili aj náhodne okololezúce detičky iných návštevníkov. Je to tu perfektné a určite to stojí za to navštíviť Postojnú osobne a pretrvať nejaký ten čas v jej útrobách. Po určení finálky sme si pre ňu nedaleko odskočili a zobrali listy průkazné na ďalšie putovanie.

No tam skončila sranda. Len tak mi napadlo, že si dáme to Wigo, veď to nemôže byť také náročné, cesta k Rotštejnu, tam sme v momente. Listing a predpokladanú dobu hry mi prečítal až džimák, kedy som už vysilený pobehoval ako idiot vytvoriť otrávený lektvar. Popri hre si zobrali cestou aj jednu Earthku

Jedno upozornenie pre ďalších, ktorí by si to chceli skúsiť. Obrnte sa trpezlivosťou na pobehovanie sem tam a zase naspät (šaman, náčelník,šaman, ohnisko, šaman, letopočty, šaman, hrob, šaman, šaman, šaman…) a hlavne čítajte si dôkladne rozhovory so šamanom, aby ste nemuseli ako dementi behať a meniť talismany. Ostatné staší viac menej iba odklikávať OK. Prebehol sme to asi za hodinu 35 až k finálke, ktorá ma potiahla ďalších 200 metrov od auta, ale máme to. Cestou k autu som sa ešte pozrel na miesto natáčania scény z Terminátora, na ktorú Wigo upozorňuje.

A ešte jedna vec; to dementné „co?“ z tej hry vám zožerie po hodine hrania mozog!

Výlet 2 sme zorganizovali s cieľom zobrať # 3 Alvarez / Opukové skály. Luštenie pohodička, Parkovanie podľa listingu prinieslo potvrdenie prvej indície. Pokračujeme teda na pripravenú prvú stage, kde podľa inštrukcí používame magický odrážač na nájdenie aztéckeho pokladu, ktorý nám umožňuje pokračovať údolím smrti. Tam nachádzame indíciu, vďaka ktorej je nám odhalené miesto finálky, ktorú za minútku lovíme spod skaly. T4.5 zadarmo :] Vidíme, že stíhame toho viac a vyrážame Hrubou Skálu pre # 4 Alvarez / Ztracená místa. Tam už to rozhodne nie je zadarmo. Obydlie indiánov a arachnidov skúmané hodnú chvíľu, ale nakoniec postup objavený. Krásna prechádzka, kde sa človek aj zamyslí, na 5 stage vylezie na pekný stromček a v na konci putovania odhalí v jaskynke regularku. Razíme si odtlačky do listov průkazných a valíme sa po 5km k autu.

Povedali sme si, že je ešte čas na okuknutie # 5 Alvarez / Hruboskalsko a jeho stage. Prechádzka nádherna, prekrásne výhľady a skvostné lezecké skaly. Väčšinu stage sme si obehli a ostatné už dopredu určené indície nám vyjavili finálku, ktorá ale bola opačným smerom a vzhľadom na pokročilú hodinu sme to zabalili. Samozrejme nám to nedalo a popri 4 kilometrovom okruhu sme polovili, čo sa dalo a tie miesta so zelenými krabičkami stáli za bod.

Nastal posledný deň. Dnes sme toho Alvaréze už museli nájsť. Popracovne vyrážame smer Sedmihorky. Parkujeme bezplatne na križovatke a vyrážame po modrej a potom žltej. K finálke #5 to máme kúsok, ale vertikálne je to celkom fuška, asi sme prišli z nesprávnej strany. Obliezame skalný masív a džimák po 15 minútach hlási nález. Razítkujeme naše občianske alvarézske preukazy, vyťahujeme prípravu na posledné putovanie a vyrážame do Arboreta. Tam nás čaká z vyluštenej šifry prvý stage # 6 Alvarez / Kameny, veze a cisla, kde po obzeraní krásnych monumentálnych stromčekov určujeme polohu chrámu, nepresne ale našli sme. Odovzdávame kňazovi listy průkazní, obetoval som jedinú mincu, ktorú som pri sebe našiel a ďalšia cesta je jasná. Príprava sa nepodceňuje a my sme boli pripravený najviac ako sa len dalo. Konverzie a aztécka matematika nás nezaskočila a onedlho sme sa ocitli na mieste odpočinku pána Alvaréze. Posledný stage teda zmizol a tak sme museli volať príjemnému ownerovi geoFukarovi, ktorý nám ochotne vysvetlil, kde nájsť finále. To sme objavili v podstate okamžite a tým pre nás dobrodružstvo skončilo.

Celú sériu si dovolím odhadnúť, že sa dá zvládnuť ako jeden celodenný výlet (0.5h, 1.5h, 1h, 2.5h, 3h, 3.5h, 3h + presuny), ale bude to dlhé, náročné a vyčerpávajúce. Netreba žiadne lezecké vybavenie, iba veľa vody, občerstvenia, čelovku, zrkadlo, parťákov a dobrú náladu.